Anamnéza:
Šesťročná sučka francúzskeho buldočka bola predvedená kvôli stredne závažnej lymfadenomegálii. Klinický obraz zostal nezmenený po dvojtýždňovej antibiotickej terapii. Podľa majiteľa neboli prítomné žiadne ďalšie príznaky. Sučka bola pravidelne očkovaná, mala dobrý apetít a udržiavala si svoju telesnú hmotnosť.
Klinické vyšetrenie:
Pri klinickom vyšetrení boli nájdené zväčšené lnn. submandibularis, prescapularis a poplitei, inak bola fenka čulá, mala normálnu telesnú teplotu, srdcovú frekvenciu a frekvenciu dýchania.
Ďalšie vyšetrenia:
Hematológia, klinická biochémia a vyšetrenie moču:
V krvnom obraze sa ukázala mierna leukocytóza (16,74×109/l, referenčné rozmedzie (RR): 6-12×109/l), zapríčinená miernou až strednou lymfocytózou (9,87×109/l, RR: 1-3,6×109/l). Bol zhotovený krvný náter na posúdenie morfológie buniek (obr. 1).
Ostatné vyšetrenia boli bez signifikantného nálezu.
Obr.1: Krvný náter psa (farbenie Wright-Giemsa, zväčšenie 500x)
Cytológia:
Na cytologické vyšetrenie boli zhotovené nátery tenkoihlového aspirátu (FNA) hmatateľných lymfatických uzlín (obr. 2).
Obr.2: FNA cytológia periférnej lymfatickej uzliny A. zväčšenie 500x, B. zväčšenie 200 x (farbenie Hemacolor)
Zobrazovacie metódy:
Ultrazvukové vyšetrenie brucha ukázalo zväčšenie lnn. iliaci stredného stupňa. Röntgen hrudníka bol bez patologického nálezu.
Molekulárna diagnostika:
Vyšetrenie klonality lymfocytov (PCR Antigen Receptor Rearrangement, PARR) ukázalo prítomnosť monoklonálnej populácie T-buniek a polyklonálnej populácie B-buniek.
Imunofenotypizácia:
Prietoková cytometria za účelom fenotypizácie bola robená zo vzorky EDTA krvi. Bola dokázaná prítomnosť homogénnej populácie CD3+, CD4+, CD5+ lymfocytov. Nebol dokázaný pozitívny signál na panleukocytárny marker CD45 (obr. 3).
Obr. 3: Prietoková cytometria periférnej krvi ukázala populáciu CD3+, CD4+ (A.), CD5+, CD45- (B.) lymfocytov
Interpretácia výsledkov:
Prítomnosť lymfocytózy s predominanciou malých až stredných lymfocytov s najväčšou pravdepodobnosťou odráža prítomnosť lymfoidnej neoplázie zistenej z ďalších vyšetrení. Cytológia lymfatických uzlín ukázala vysoký počet lymfocytov malej až strednej veľkosti. Veľký počet týchto buniek vykazoval tvar ručného zrkadla s cytoplazmatickým výbežkom. V bunkách bolo málo až stredne veľa svetlomodrej cytoplazmy. Jadrá boli malé, okrúhle, uložené paracentrálne alebo excentricky. Chromatín bol jemne granulovaný až kondenzovaný. V súhrne bola detegovaná monomorfná populácia malých až stredných lymfocytov bez prítomnosti reaktívnej lymfoidnej hyperplázie. Vzhľadom na prítomnú lymfadenomegáliu, tento cytologický obraz najviac zodpovedá malobunkovému lymfómu.
Výsledok PARR – monoklonálne T bunky – potvrdil cytologickú diagnózu lymfómu bez potreby histopatologického vyšetrenia a určil pôvod neoplastických buniek z T-lymfocytov.
Vzor expresie antigénov detegovaný pomocou prietokovej cytometrie na lymfocytoch periférnej krvi indikuje indolentnú T-bunkovú neoplaziu – T-zónový lymfóm (stage V). Úplne vylúčiť nemôžeme ani chronickú lymfocytárnu leukémiu so sekundárnym postihnutím lymfatických uzlín.
DIAGNÓZA: Malobunkový lymfóm T-buniek (T-zónový lymmfóm) štádium Va
Terapia a ďalší priebeh:
Pacientka bola medikovaná prednizolónom. Veľkosť lymfatických uzlín sa zmenšila, avšak nie do celkom normálnej veľkosti. O tri mesiace bola sučka v dobrom klinickom stave. Zvýšenie telesnej hmotnosti a vzostup pečeňových enzýmov boli pripísané účinkom glukokortikoidovej terapie.
Zhrnutie:
Malobunkový lymfóm je nízko malígne ochorenie s indolentným klinickým priebehom. Pre spoľahlivé potvrdenie diagnózy sú popri cytologickom vyšetrení potrebné ďalšie vyšetrenia ako histopatológia (obr. 4), PARR alebo prietoková cytometria. Ostatné dve predstavujú minimálne invazívne metódy, ktoré popri potvrdení diagnózy umožňujú klasifikáciu ochorenia na základe typu buniek (B-bunky alebo T-bunky). Štúdie ukázali, že pomocou prietokovej cytometrie je možné spoľahlivo diagnostikovať špeciálny subtyp T-bunkového lymfómu, tzv. T-zónový lymfóm. Diagnóza je založená ne jedinečnom vzore expresie: chýba antigén CD45.
V závislosti od klinického obrazu pacienta s malobunkovým lymfómom môže byť v čase predvedenia potrebné započatie terapie prednizolónom, ale nemusí byť. Odporúčané terapeutické protokoly sú spravidla šetrnejšie ako pri iných typoch lymfómov a zahŕňajú najčastejšie glukokortikoidy a chlorambucil.
Obr. 4: Histopatológia malobunkového lymfómu psa
(hematoxilín-eozín, zväčšenie 400x)
